Krst, brána sviatostí, je nevyhnutný na spásu, skutočne alebo v túžbe, ktorým sa ľudia oslobodzujú od hriechov, preporodzujú sa na Božie deti a nezmazateľným znakom sa pripodobňujú Kristovi.

Krst je sviatosťou očisťujúceho a posväcujúceho znovuzrodenia v duchu a milosti Ježiša Krista. Právne je to sviatostný akt začlenenia človeka do Cirkvi, v ktorej spásonosný Ježišov život už našiel svoju neporušiteľnú, sviatostne telesnú prítomnosť vo svete ako nový a súčasne najpôvodnejší počiatok ľudstva, ktoré sa previnilo v Adamovi. Povahou krstu je nezmazateľne spečatené začlenenie do sviatostného stelesnenia spásy v mystickom tele Ježiša Krista, t.j. v Cirkvi predchnutej a posvätenej Ježišovým duchom. Na základe tejto skutočnosti nemôže byť krst opakovaný. Pri tomto pojatí krstu je začlenenie do Cirkvi tiež prvým základným pôsobením krstu. Súčasne, za predpokladu dostatočnej dispozície, je krst prostriedkom pre získanie plnosti krstnej milosti. Táto spôsobuje obnovenie starého človeka vo vnútornom získaní Božej milosti a pripodobení sa k smrti a vzkrieseniu Ježiša Krista. Krstom a mocou Kristovho Ducha prítomného v Cirkvi a skrze Cirkev sa toto pripodobenie realizuje, odpustením večných i časných trestov za hriechy. Krst dáva znovuzrodenie k novému životu v Ježišovi Kristovi, a preto bez krstu nemôže byť tento nový život sám o sebe prijatý. Krst ako sviatosť, ktorá uvádza do Ježišovho spoločenstva a ako sviatosť milosti, ktorá je vyjadrená v dejinnej viditeľnosti tohto spoločenstva, je nevyhnutnosťou samotnej Cirkvi ku spáse.

 

Krst sa vysluhuje podľa poriadku, ktorý predpisujú Cirkvou schválené liturgické knihy. Výnimku predstavuje prípad súrnej potreby, kedy sa musí zachovať v liturgii vysluhovania krstu to, čo sa vyžaduje pre platnosť sviatosti (Kan.850 CIC). Spôsob slávenia krstu ako aj jeho prípravy určujú kánony 851-860 CIC. Ide predovšetkým o riadnu prípravu krstenca, rodičov a krstných rodičov. V prípade krstu dieťaťa je potrebná náležitá príprava rodičov a krstných rodičov, lebo oni preberajú zodpovednosť za krstenca. Za dieťa sa pokladá ten, ktorý nie je zodpovedný za seba. Krst má byť udeľovaný buď ponorením do vody alebo poliatím vodou, pri zachovaní predpisov stanovených Konferenciou biskupov príslušnej krajiny. Rodičia a krstní rodičia majú dbať na to, aby sa nedávalo meno cudzie kresťanskému zmýšľaniu.Kánon 861 CIC hovorí, že riadnym vysluhovateľom krstu je biskup, kňaz a diakon pri zachovaní kánonu 530, bod 1. CIC. V prípade neprítomnosti alebo znemožnenia prítomnosti biskupa, kňaza, alebo diakona dovolene krst udeľuje katechéta alebo iný, koho na túto úlohu miestny ordinár určil. V nevyhnutnom prípade každý človek, vedený náležitým úmyslom chcieť pokrstiť. Duchovní pastieri, najmä farári majú mať starosť o to, aby veriaci boli poučení o správnom spôsobe krstenia. Ďalšie nariadenia týkajúce sa udelovateľa krstu špecifikujú kánony 862 a 863 CIC.

Čo na zápis?
Na zápis ku krstu je potrebné, aby prišiel o krst dieťaťa požiadať aspoň jeden z rodičov na farský úrad v čase úradných hodín kancelárie, prípadne telefonicky dohodnúť stretnutie s kňazom.

Je potrebné priniesť:
1. rodný list dieťaťa;
2. informácie o krstných rodičoch (krstný rodič musí byť praktizujúci kresťan - katolík, ktorý prijal všetky iniciačné sviatosti, nerozvedený);
3. ak rodičia žiadajú o krst nie v mieste kánonickeho bydliska, treba povolenie miestneho správcu farnosti (licencia ku krstu.

Náuka pred krstom
Poučenie rodičov (prípadne krstných rodičov) pred krstom sa vykonáva zvyčajne v kancelárii farského úradu (ak nie je vo farských oznamoch povedané niečo iné). Dátum náuky a predbežne aj krstu sa určuje pri zápise.  

Vysluhovanie sviatosti krstu
Krstíme zvyčajne v nedeľu cez sv. omšu o 10.30hod. alebo po sv. omši o 11.30hod.. Kedy sa krstí je po dohode medzi kňazom a rodičmi dieťaťa.